Položiť otázku „mechanická alebo chemická recyklácia?“ stavia diskusiu na nesprávnu úroveň. Žiadna technológia nie je vhodná pre každý polymér a každý prúd odpadu. Mechanická recyklácia vo všeobecnosti zachováva najvyššiu hodnotu pri čistých, homogénnych materiáloch. Rozpúšťanie, depolymerizácia, pyrolýza a splyňovanie majú odlišné mechanizmy, požiadavky na vstup a reálne výťažky materiálu. Dôležité nie je deklarovaný výťažok oleja alebo peliet, ale to, koľko odpadu sa skutočne vráti do výroby nových polymérov, s akou energetickou náročnosťou a akou kvalitou produktu. Tieto technológie by sa mali navzájom dopĺňať, nie súťažiť o ten istý vstupný materiál.
Chemická recyklácia je úspešná alebo neúspešná na základe kvality vstupnej suroviny, nie len samotnej technológie. Táto kvalita určuje stabilitu procesu, kvalitu produktu a ziskovosť. Mnohé spoločnosti mylne predpokladajú, že akýkoľvek odpadový tok je vhodný, avšak zloženie a variabilita môžu zásadne ovplyvniť výsledky. Hodnotenie vstupnej suroviny je strategickým prvým krokom a základom každého životaschopného projektu chemickej recyklácie.